Len tak večerným mestom...

Autor: Peter Valachovič | 12.6.2013 o 16:18 | Karma článku: 3,14 | Prečítané:  219x

Len tak si kráčam neskorým večerným mestom..po chodníku často plnom odpadkov od odhodených pohárov od kávy, cez papiere od hamburgerov.. vo vzduchu sa miešajú rôznorodé vône z otvorených reštaurácii, cez stánky s kebabom .. Mám zmiešané pocity a vlastne ani som nechcel ísť a nemal som sem v pláne.. ale keď už som tu.... potom všetkými pocitmi sa snažím absorbovať tú jemnú mladosť, prirodzenosť..

prechádzam popri skupinkách mladých ľudí... vidím dievčatá až po ženy, ktoré majú jemne „liznuté" a nahlas konštatujú svojim krátkodobým...dlhodobým polovičkám, ako im je dobre, ako tá „krava" to a to..... a ide sa no nie..? Obďaleč vidieť skupinky no už nie v takom hojnom  počte nás pánov...pubertiakov, elegantne oblečených do metrosexuálneho odevu, až po tých vychádzajúcich z vytuningovaných kár.. cez osamelých seladónov po 40dsiatke, ktorí držiac pod pazuchou z každej strany dámu, aby im oznámili, kde robia najlepší steak v BA.. Všetko sa to miesi v atmosfére večerného osvetlenia budov, ktoré pamätajú na roky dávno zašlé.. Mesto proste žije a ja pozerám na hodinky ktoré ukazujú 00.25. Hovorím si, že to ani nie je možné, koľko je tu života aj v takú neskorú dobu.. Kým si to vôbec uvedomím, zacítim nie jeden, ale hneď tri parfumy, ktoré zasa vo mne evokujú rôzne asociácie. Ich majiteľky ma práve predbehli, sú v počte kusov tri a ich hlasný smiech, charizma a hlavne miery by prebrali snáď každého chlapa..  Obdivujem a vždy som obdivoval takú jednoduchú ženskú eleganciu, nie moc makeupu... jemný malinový lesk na perách, štýlové oblečenie.. trosku zadoček, trošku sa len tak ledabolo prehrnúť vo vlasoch... a máme siedmy div sveta, teda aspoň pre mňa je.. Ako toto všetko pozorujem, neuvedomujem si ani.... že som prešiel minimálne tri krát dookola tou istou trasou. A prečo vlastne toto všetko píšem..? Snáď preto, že v tej dobe som mal dočasné ubytovanie kdesi v Marianke a posledný bus zdrhol ako na potvoru.. V tom čase som nemal ani peniaze, keďže som doplatil na prílišnú vyberavosť a nijaká mzda mi nebola dostatočná. Táto večerná a vlastne aj nočná prechádzka, mi dala namiesto frflania a sťažovania sa na hlad a boľavé nohy čosi úplne iné.. To čosi sa nedá ani popísať a niekto by nechápavo krútil hlavou... no ja som mal z toho okolitého pulzu života radosť. Radosť z tých ženských vôní, radosť z tých momentov, kedy som začal iba pozorovať okolitý svet bez nutného hodnotenia. Teraz to vyznie, ako keď píše zenbudhistický mních, no  ja som to prežil a to je hlavné..... koniec.. iba chcel som sa o to s vami podeliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?