Len tak večerným mestom...

Autor: Peter Valachovič | 12.6.2013 o 16:18 | Karma článku: 3,14 | Prečítané:  210x

Len tak si kráčam neskorým večerným mestom..po chodníku často plnom odpadkov od odhodených pohárov od kávy, cez papiere od hamburgerov.. vo vzduchu sa miešajú rôznorodé vône z otvorených reštaurácii, cez stánky s kebabom .. Mám zmiešané pocity a vlastne ani som nechcel ísť a nemal som sem v pláne.. ale keď už som tu.... potom všetkými pocitmi sa snažím absorbovať tú jemnú mladosť, prirodzenosť..

prechádzam popri skupinkách mladých ľudí... vidím dievčatá až po ženy, ktoré majú jemne „liznuté" a nahlas konštatujú svojim krátkodobým...dlhodobým polovičkám, ako im je dobre, ako tá „krava" to a to..... a ide sa no nie..? Obďaleč vidieť skupinky no už nie v takom hojnom  počte nás pánov...pubertiakov, elegantne oblečených do metrosexuálneho odevu, až po tých vychádzajúcich z vytuningovaných kár.. cez osamelých seladónov po 40dsiatke, ktorí držiac pod pazuchou z každej strany dámu, aby im oznámili, kde robia najlepší steak v BA.. Všetko sa to miesi v atmosfére večerného osvetlenia budov, ktoré pamätajú na roky dávno zašlé.. Mesto proste žije a ja pozerám na hodinky ktoré ukazujú 00.25. Hovorím si, že to ani nie je možné, koľko je tu života aj v takú neskorú dobu.. Kým si to vôbec uvedomím, zacítim nie jeden, ale hneď tri parfumy, ktoré zasa vo mne evokujú rôzne asociácie. Ich majiteľky ma práve predbehli, sú v počte kusov tri a ich hlasný smiech, charizma a hlavne miery by prebrali snáď každého chlapa..  Obdivujem a vždy som obdivoval takú jednoduchú ženskú eleganciu, nie moc makeupu... jemný malinový lesk na perách, štýlové oblečenie.. trosku zadoček, trošku sa len tak ledabolo prehrnúť vo vlasoch... a máme siedmy div sveta, teda aspoň pre mňa je.. Ako toto všetko pozorujem, neuvedomujem si ani.... že som prešiel minimálne tri krát dookola tou istou trasou. A prečo vlastne toto všetko píšem..? Snáď preto, že v tej dobe som mal dočasné ubytovanie kdesi v Marianke a posledný bus zdrhol ako na potvoru.. V tom čase som nemal ani peniaze, keďže som doplatil na prílišnú vyberavosť a nijaká mzda mi nebola dostatočná. Táto večerná a vlastne aj nočná prechádzka, mi dala namiesto frflania a sťažovania sa na hlad a boľavé nohy čosi úplne iné.. To čosi sa nedá ani popísať a niekto by nechápavo krútil hlavou... no ja som mal z toho okolitého pulzu života radosť. Radosť z tých ženských vôní, radosť z tých momentov, kedy som začal iba pozorovať okolitý svet bez nutného hodnotenia. Teraz to vyznie, ako keď píše zenbudhistický mních, no  ja som to prežil a to je hlavné..... koniec.. iba chcel som sa o to s vami podeliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?