Peter Valachovič
Spoznáš sa
keď niekedy budeš cítiť v sebe vesmír keď niekedy hoc aj vlastniť továreň na sny keď vnútro tvoje spievať bude pocit prosebný tak prosím ešte nezaspi..
Pozorujem život ako mi uniká a zároveň sa ho učím nedobiehať... Zoznam autorových rubrík: Básne, Súkromné, Nezaradené
keď niekedy budeš cítiť v sebe vesmír keď niekedy hoc aj vlastniť továreň na sny keď vnútro tvoje spievať bude pocit prosebný tak prosím ešte nezaspi..
Môže byť krásna spravodlivosť, no nikdy nie spravodlivá krása. Môžeme sa deliť o smidku chleba, hoc sýty z nej nikdy nebudeme.
Len tak si kráčam neskorým večerným mestom..po chodníku často plnom odpadkov od odhodených pohárov od kávy, cez papiere od hamburgerov.. vo vzduchu sa miešajú rôznorodé vône z otvorených reštaurácii, cez stánky s kebabom .. Mám zmiešané pocity a vlastne ani som nechcel ísť a nemal som sem v pláne.. ale keď už som tu.... potom všetkými pocitmi sa snažím absorbovať tú jemnú mladosť, prirodzenosť..
Hm.....prečo vlastne o tomto vôbec písať... Ale predsa lepšie písať ako nič... Začal by som asi tým suchým vtipom, na ktorom sa veľká časť ženskej populácie vytočiť a potvrdiť, že nemá často zmysel pre humor...
Chcel by som sa len tak zamyslieť nad sebou a nad životom a aj keď to teraz vyznie ako jedno veľké klišé, napriek tomu píšem že...,
Ja si myslím že život je o tom , aby som sa vedel s každého okamžiku radovať a vychutnať ho naplno. Zaťažovanie sa pre triviálne záležitosti a dedukcie, nikam nevedú iba ak oklamú naše vnútro, ktoré aj tak baží po naplnení hojnosti, vášne a samotného prežívania prítomného okamžiku.